Novinky | Videa

ARCHEONIC

Video | 26.12.16

AWRIZIS

Video | 14.10.16

DYING PASSION

14.10.16

X-CORE

Video | 13.10.16

ROOT - Kärgeräs - Return From Oblivion

29.09.16

MALIGNANT TUMOUR

Video | 20.09.16

SLAYER

Video | 07.09.16

SUBROSA, SINISTRO v ČR

06.09.16

FEASTEM v ČR

06.09.16

JINJER

Video | 06.09.16

Více

Echoes

Live - nejbližší akce

Dabatáze neobsahuje žádný záznam

Rozhovory

ĽAHKÁ MÚZA - Nie sme žiadna lacná atrakcia pre bulvár

ĽAHKÁ MÚZA - Nie sme žiadna lacná atrakcia pre bulvár

Slovenské duo ĽAHKÁ MÚZA patří bezesporu k unikátům nezávislé, či jak sami rádi říkají, undergroundové hudební scény. Škatulky v jejich případě nehrají roli, ostatně nekonformitu jejich uměleckého vyjádření posluchači ocenili spíše v zahraničí. "V podstate sa o tento výsledok postaralo domáce nepriateľsky naladené prostredie," tvrdí charizmatická zpěvačka Gudrun Snake, která zavzpomínala nejen na euforické časy osmdesátých let, ale zabrousili jsme i do doby docela nedávné, tedy k vydání šestého studiového alba "Byť tvojím zrkadlom".

Úvodem tě nebudu unavovat rekapitulací vaší biografie, neboť jste vznikli již roku 1984, což je opravdu drahně let, tu si ostatně může každý přečíst na vašem oficiálním webu. Co v ní však čtenář nenalezne, jsou samotné vzpomínky či nostalgické pocity. Vzpomínáš si ještě na onu dobu, na atmosféru "osmdesátkové" československé hudebně-kulturní scény?

Matematika celkom nemilosrdne hovorí – 30 rokov. Je až neskutočné, ako to v podstate ušlo. Ale niektoré veci aj napriek tomu, že sa odohrali akoby v inom živote ostávajú v emočnej pamäti asi na vždy. A medzi takéto určite v našom prípade patria aj roky 80-te a 90-te, lebo tie nesporne patrili jednak do našej mladosti, ale mali sme v nich možnosť zažiť pomerne dobrodružné veci (začínali sme ešte počas komunistov na undergroundovej scéne v Čechách) potom sladký závan umeleckej slobody tesne po revolúcii v '89 až do temného času ústiaceho do rozpadu Československa v 1993.

Ako kapele etablovanej v českej časti republiky nás tento násilný krok vzniku Slovenskej republiky nepriaznivo zasiahol. Ale to, na čo sa pýtaš Ty, bolo naozaj jedinečné a ako ukázal čas už aj neopakovateľné. Bola to éra postpunkovej revolúcie a posledné obdobie, keď sa v celej kultúre od hudby až po film diali skvelé kreatívne a svieže veci. Vznikali neskutočné kombinácie a celkovo to bolo aj pre nás absolutne najlepšie umelecké aj ľudské obdobie. Ale každá rozprávka raz skončí. Ale bolo skvelé si z nej užiť aspoň niečo.. nie všetkým je to v živote dopriane.

Když na období zrodu vaší hudební kariéry pohlédneš prizmatem současných zkušeností, v čem spatřuješ největší rozdíly (klady/zápory) oproti dnešní hudební scéně?

Tieto dve obdobia sa vôbec nedajú porovnávať. Zmenili sa všetky podstatné okolnosti tej a súčasnej doby. Podstata fungovania vtedajších umelcov nebola v snahe dostať sa do mainstreamu a živiť sa tým až do bezpríčetnosti alebo vyslovene robiť len to, čo od nich ich publikum očakáva. Bola to doba plná umeleckých výbojov aj preto, že sa tým dohromady nikto neživil a tým pádom malo umenie a vášeň prevedenia zelenú. Na druhej strane aj publikum ocenilo práve rôznorodosť a chuť po experimente. Snáď len v tej dobe sme aj my mohli vystupovať na akciách, kde na jedenej strane hrali pesničkári s gitarou, na druhej sme tam boli my s naším nervy drásajúcim industriálnym punkom. Ale všetkých nás spájala vnútorná niť odporu, nech sme to vyjadrovali akoukoľvek formou.. Lebo podstata bola určujúca.

Prítomnosť je nudná, bez života, naoko sa deje strašne veľa ale v 90-tych rokov v podstate skončilo to dynamické kreatívne obdobie a od vtedy sa všetko len recykluje, klonuje a je bez vnútornej vášne a života. Aj hudba sa stala pre nás len spotrebným tovarom a ľudia k tomu tak aj pristupujú. len bezducho poväčšinou konzumujú. chytá sa toho veľa ľudí, bez akéhokoľvek talentu a všetko to podporuje technologická fašizácia doby... všetko je súčasťou konzumu... mŕtve... v krajinách ako je bývalé Československo, kde moderné umenie nezapustilo trvalejšie korene je to o to horšie.

A keď si zoberieš tie tony revivalových kapiel, to hovorí za seba. Publikum dnes skôr naštveš a vyženieš zo sály, keď im predvedieš niečo, čo pred tým 1000x nevideli, nepočuli. Akoby ani v ich mladosti neostalo žiadne miesto pre túžbu po zmene. Je to akási mŕtva generácia.... a každá ďalšia je len mŕtvejšia a mŕtvejšia. Vidíme to aj na možnosti spolupracovať s mladými ľuďmi, často je to absolútne nemožné. Je to ako keď chceš niečo robiť s plexisklom.

V současnosti jste populárnější v zahraniční, než na česko-slovenské scéně, tedy více méně jste dosáhli něčeho, o co se mnoho tuzemských kapel marně snaží. Jak si tuto skutečnost vysvětluješ, kdy se vám poprvé podařilo etablovat se za hranicemi a kde všude jste hráli, popř. jaký koncert si vybavujete jako nejzdařilejší/nejdůležitější?

V podstate sa o tento výsledok postaralo domáce nepriateľsky naladené prostredie. Po rozpade štátu pomaly ale iste doznievali euforické nálady rokov 80-tych a tiež nezáujem o spoluprácu s kapelami so Slovenska. Pomerne často sme sa dozvedali, že máme ostať v mečiarovskom štáte. A keďže tu ani vtedy ani dnes neexistuje žiadna bookingová agentúra, ktorá by profesionálne fungovala pre alternatívne kapely a všetko bolo a je len o osobných vzťahoch milosti a nemilosti lobingových štruktúr v kultúre, ktoré poberajú granty a tie rozpúšťajú len do okruhu spriaznených (kam sme nikdy nepatrili) vyzeralo to už po vydaní tretieho albumu "Sen ohraničeného života" v 1998 na ukončenie koncertnej činnosti. Nakoniec aj album "Sen ohraničeného života" sme si museli síce pod značkou Sonicca vydať sami. A sme radi, že sme to spravili, lebo my sami ho považujeme za jeden z najvydarenejších albumov a stačilo tak málo a nebol by na svete.

V tom čase sa už ale živo rozbiehala internetová komunikácia a tak som sa ako manažér kapely (v kapele mám "multifunkčné" zastúpenie) rozhodla skúsiť šťastie vonku. Album dostal vonku dobré hodnotenia, pribúdali rozhovory pre časopisy a v roku 2000 sme dostali ponuku na realizáciu albumu "Cesty svetla plynú temnotou" od poľskej značky Black Flames a v rámci proma albumu nás pozvali hrať v roku 2000 na poľský festival Castle Party. A tak sa úspešne začala nová kapitola v našom kapelovom živote. Po rokoch živorenia a odmietania na domácej pôde sme zažili úplne iný svet a prístup. Umelecká duša pookriala a dostala nový impulz do ďalšej existencie.

Od roku 2000 sme naozaj pohrali veľmi dobré akcie a festivaly od Anglicka cez Nemecko, Pobaltie, Rakúsko až po Srbsko atď. Poľsko tvorí samostatnú kapitolu v našom fungovaní, lebo tam nás publikum prijalo za svojich a srdečnosť ich odozvy na koncertoch je proste neopakovateľná. Tam sa cítime emočne "doma". Taktiež nedáme dospustiť na "rodnú" Prahu a českých fans. Ale práve naša cesta potvrdila 100x pravdu, že doma nie je nikto prorokom. Na Slovensku je to veľmi slabé a chýba poslucháčska základňa. A stále sa to len zhoršuje. Z množstva akcií naozaj neviem vybrať v krátkosti to najlepšie. Pretože sme hrali vonku len na dobre zabezpečených akciách, takže všetky mali svoje pozitíva. Ale asi najšpecifickejšie pocity sme mali na festivale Beyond The Veil v anglickom Leeds. Predsa len prísť zahrať na medzinárodne obsadený festival Angličanom je trochu iná káva. A k tomu spievať slovensky. Ale odozva bola famózna a keď za mnou prišiel pomocník predávajúci naše CD, že za 10 minút predal celú 25ks krabicu a chce ďalšiu (ktorú sme nemali) tak sme pochopili, že nás proste prijali.

Ale najväčšie ohlasy zo zahraničia máme z oblasti, kde sa nám doteraz nepodarilo zahrať a to z Južnej Ameriky, konkrétne Chile. Často nás tam hrajú v rádiách zameraných na takýto štýl produkcie a nebyť krízy v 2008, keď sme začali plánovať miniturné v roku 2009 by som Vám povedala asi, že tam to bolo o dušu. Lebo vášeň ľudí z tejto oblasti sa pojí s tou našou, ktorú pre seba objavili v našej hudbe. a ten plameň udržiavame až do dnešných dní. Takže celkom na záver by som zhrnula, že ak máte čo ponúknuť a je v tom kus originality a slušného prístupu, určite to vonku skúste..Nie je to jednoduché ale šťastie praje pripraveným.

Minimálně v rámci česko-slovenské scény je ĽAHKÁ MÚZA unikátní projekt. Čím si vysvětlujete, že u nás neexistuje odpovídající konkurence (oproti třeba rock-metalovým stylům) či proč se tuzemské kapely bojí více (nadžánrově) experimentovat?

Ja som sa už tejto témy dotkla v úvode, kde sme rozoberali energiu a prístup 80tych rokov a ne-životnosť súčasnej scény. V skratke to vidím v dvoch príčinách, ktoré sa uzavreli do bludného kruhu. Prvým je celkový celosvetový úpadok kultúry ako takej, jej vyplytvanosť a snaha úplne všetko speňažiť a tiež totálna zmena životného štýlu od nástupu nového milénia. Sociálne siete a celková apatia mladých ľudí spätne vplývajú aj na ľudí, ktorí majú snahu niečo prezentovať, ale akosi nie je príliš pre koho.

Druhý fenomén je, že po hromadných výbojoch v 80tych rokoch sa jedna veľká guľa začala prostredníctvom médií a žurnalistov stále viac a viac kategorizovať a formalizovať a pomaly sa každá jedna kapela dostala do svojej "škatuľky", kde veselo spí na vavrínoch. Publikum nemá záujem o prekvapenia tak sa to takto pekne vlečie nevedno kam. Takže experimentovať a niesť kožu na trh. Takí masochisti tu už asi nie sú:-) V tomto sme tu asi jedni z posledných. Hold dinosauri, ktorí zabudli vyhynúť:-) Tento luxus si môžeme dovoliť, lebo nikdy sme sa hraním neživili a v tomto zabudnutom konci sveta sme ani nikdy po tejto ceste nesnívali. A keďže sme si sami sebe sponzormi, sami si úplne slobodne rozhodujeme o našej tvorbe. Samozrejme to prináša aj tienistú stránku – a to vo výrazne slabších možnostiach hrania.

My sme ale vždy presadzovali kvalitu akcie nad jej komerčným dosahom, takže si akcie vyberáme a hráme tam, kde sa cítime byť vítaní. Rozhodne nehráme všade, kde si kto zamanie. Nie sme žiadna lacná atrakcia pre bulvár, ako sa to práve kapelám nášho typu tu doma, kde sa nikto v ničom neorientuje, môže stať. Takže po zhrnutí týchto okolností je jasné, že tak ľahko tu nikto nespôsobí žiadnu revolúciu:-) My sme aj tak viac hudba na individuálne počúvanie na dobrej Hi-Fi súprave a v nočnom kľude. Kapela by vždy mala vedieť, kde je jej miesto a správne smerovať svoju energiu.

Velmi individualistické kapely vašeho typu často prohlašují, že se necítí být součástí žádné scény či subkultury a že si dokonce ani nepotrpí na nějaké stylizaci, neboť veškeré své umělecké vyjádření včetně vizuální image vychází upřímně přímo z nich a působí tak prý i v reálu. Jak je to tedy u vás? Oddělujete kapelu a soukromí?

Celkom na začiatku sme sa cítili byť súčasťou undergroundu a v podstate sme ním do dnes. Neopustili sme tieto pozície, práve naopak. Rokmi sa u nás posilujú. A práve časom narážajú na tie opačné trendy a to na formalizáciu a zaradenie, či katalogizovanie. Jeden z teoretikov umenia kdesi napísal, že umelec, ktorého sa podarí zavrieť do formálnej štruktúry je už vývojovo mŕtvy. To že potom ďalších 50 rokov žije z tejto kategorizácie je vec iná. Takže my sa cítime byť hlavne súčasťou skutočne nezávislej kultúry so všetkým, čo k tomu patrí tu a teraz. Čo sa týka súkromia a umeleckého života. U nás je všetko veľmi úzko späté ale súčasne aj striktne oddelené. Úzko späté znamená, že 24 hodín denne sme vnútorne umelcami a my tým naozaj celé tie roky vnútorne žijeme. Ale ako ľudia z mäsa a kostí, ktorí sa musia o seba ekonomicky postarať a v podstate si na hudbu a iné veci zarábame (nie naopak) musíme v istej časti svojej existencie (čiže v pracovnom čase) mať zamestnanie a tam fungovať v rámci pracovných povinností. V zamestnaní sa snažíme svoje umelecké veci neprezentovať, práve naopak. čo najviac zneviditelniť, aj keď sa to nedá. Bohužiaľ tu kde žijeme, stredovek neskončil. a tým pádom sa hon na čarodejnice deje práve v zamestnaní a v prostredí, kde žijeme a to primerane sofistikovaným ale o to účinnejším spôsobom. Matrix je proste všade naokolo a jeho agenti prekypujú snahou o nahliadnutie aj do Tvojej DNA ak im dáš na to príležitosť.

Co se týče výše zmiňované vizuální stylizace, ĽAHKÁ MÚZA je pověstná nepřehlédnutelnou pódiovou garderobou, hlavně vizáž tvá a hostující performerky působí avantgardním, neřkuli až bizarním dojmem a to i v rámci gothic/industriální scény. Kdo šaty navrhuje, sledujete nějaké módní trendy v dané subkultuře a co bylo hlavním impulsem klást na tyto nehudební aspekty takový důraz?

Vzhľadom k tomu, že sme "produktom" 80-tych rokov, kedy vizuál zohrával rovnako dôležitú úlohu ako hudba ak nie aj väčšiu, tento záujem o image nám proste ostal do dnes a máme to v sebe.. Vzhľadom k tomu, že kapela sme len Ja a 677 a obaja sa sami radi pozrieme na niečo zaujímavé, tak máme aj na našich hosťujúcich členov vizuálne požiadavky. Znamená to, že musia rátať s tým, že nebudú vedľa nás na pódiu v teplákoch:-) Snažíme sa robiť umenie pre ucho aj oko. A ako kapela stále pracujeme s celkovým vizuálom všetkých vystupujúcich. Preto sa ľudia čudujú, kde berieme tých iných ľudí, že k nám tak kompaktne zapadajú. To ale nie je len ich zásluha. Oni prispejú sami sebou a My spravíme pre každý koncert alebo fotenie vizáž. Potom nás oblečieme do našich kostýmov a nacvičíme performačnú časť vystúpenia. Takže v tomto u nás fungujú princípy profesionálov. Proste nenechávame nič na náhodu a ani na garderóbu ľudí, ktorí vzhľadom na svoj vek alebo zázemie nemôžu disponovať takýmito artefaktami. Obzvlášť oceňujeme, keď si na naše doporučenia kúpia základné veci a postupne si dolaďujú súkromný šatník, ktorý sa dá potom využiť na fotenie alebo koncert. Práve tento prístup prispel aj k úspechu v zahraničí, lebo tam to proste nejakým spôsobom stále funguje. Tu doma nám to prináša skôr negatíva.. pretože ako som si kdesi prečítala reakciu "recenzenta" na koncert – "hudba sa mi páčila, ale nemohol som sa na to pozerať". Ale s takýmito reakciami sa našťastie stretávame len "doma", takže to neriešime. Na druhej strane chodíme na domáce akcie v "plnej zbroji" pre tých pár jednotlivcov, ktorí to ocenia a užijú si to spolu s nami. My už ten hod virtuálnym blatom ustojíme:-)

Naposledy na industriálnom festivale Hradby samoty, kde sme mali vynikajúcu live odozvu publika, sme sa dodatočne z miestnych médií dozvedeli, ako sa na to nedalo pozerať. Ešte že kolegovia z Maďarska, Rakúska a Nemecka boli príjemne potešení:-) Trendy ako také nás vôbec nezaujímajú a ani ich nesledujeme. Taktiež sa vyhýbame pôsobeniu, že sme na pódium vyšli z niejakého štýlového e-shopu. Náš "štýl" je eklektický a často spájame veci, ktoré sa k sebe nehodia.. Ale nám áno:-) Nad tým všetkým ale vládne duch elegancie, nech ide o akúkoľvek extravagantnosť. Nikdy sme nepôsobili ako patológovia alebo handra na utieranie podlahy. Čo je tu tiež dosť problém, lebo na alternatívnej scéne nie je nikto na eleganciu nastavený. Tá sa berie ako prvok pop kultúry. Ale vonku sú ľudia oveľa slobodnejší..V tomto proste stále funguje stopa uniformity a 50 rokov socialistickej šede.. A som nepríjemne zaskočená tým, že sa rodia dnes deti a mladí, ktorí sú 150x viac prudérni ako my za socíku.

Letos jste vydali po velmi dlouhé době šesté řadové album "Byť tvojím zrkadlom", od toho předchozího "V záblesku večnosti" uplynulo bezmála deset let. Jaké byly vaše aktivity v tomto mezidobí?

Tak rozhodne sme chceli nový album vydať oveľa skôr. V 2004 sme vydali "V záblesku večnosti" a potom sme v roku 2006 vydali debutový album pre náš bočný projekt HIEROS GAMOS. tieto po sebe idúce aktivity nás dosť vyčerpali (keďže popri tom sa koncertuje a samozrejme musíte chodiť do práce) Takže ten život 2 v 1 čo stále žijeme si vybral svoju daň a potrebovali sme naozaj oddýchnuť od komponovania a tiež si po 7-mych albumoch ujasniť kam ďalej, poprípade či vôbec. Takže sme si do 2008 dali pauzu a že teda ideme s hlavou vyvetranou niečo skladať s tým, že album by mohol byť vonku na prelome 2009/2010. Ale do toho zasiahla "vyššia moc" a začali sa diať veci. Bolo to proste jedno ťažké obdobie cca od roku 2007. Ani pred tým nešli veci ľahko a jednoducho, ale ako by na nás niekto hodil totálnu ťažobu a neskutočné komplikácie so všetkým. Osobne toto obdobie hodnotím za jedno z najťažších v našej existencii. Takže keď sme mali ako tak skomponované veci, pokazil sa nám "mozog" náš workstation a keďže aj v technológiách akosi vlastníme samé špecifické zariadenia, tak sa ukázalo aký veľký problém to je. Opraviť sa nedal a neostalo nič iné, len vytipovať novú strojovňu (my stále ideme v hardware, nie PC) a všetko od znova skomponovať, keďže formát toho Rolanda bol neprenositeľný. S tým všetkým sme zabili jeden rok.

Potom prišla ďalšia rana a to definitívne odišiel náš špecifický gitarový procesor. Opakovaný proces s tým, že to trvalo cca 1,5 roka kým sme našli a skrotili nový procesor. Ukázalo sa, že aj na techniku máme príliš veľké požiadavky a aktuálna digitalizácia zvuku skôr ubližuje. takže bolo nutné tieto javy eliminovať čo najviac. A to bola čistá drina, ale myslím, že sa to podarilo. A keď už bola vyskladaná nová technologická základňa tak nečane 677 skončil so slepákom v nemocnici a museli sme zrušiť na pol roka koncerty a ostatné aktivity. Taktiež náš zvukový inžinier absolvoval náročnú operáciu a čakali sme, kým sa dá do prevádzkovej formy. .Takže keď sme koncom dubna konečne prvý krát pustili niečo u neho v štúdiu, tak som tomu ani neverila, že sa to už začalo:-) Koniec už našťastie poznáme.

CD "Byť tvojím zrkadlom" vychází na vlastním labelu eXcentriX records, proč jste ukončili spolupráci s předchozími labely a v čem tkví největší rozdíly (klady/zápory) vlastního vydání oproti standardnímu vydavatelství?

Vcelku sme do dnes vydali 3 albumy na vlastné konto. V 1998 na značke Sonicca "Sen ohraničeného života" a po možnosti vydávať aj autorské náklady sme v roku 2006 vydali na nami vytvorenej značke eXcentriX rec debutový album "Fetish Remix" pre projekt HIEROS GAMOS. Už v tom čase sme boli dosť dlho na tejto scéne, aby sme vedeli, že s poklesom záujmu nákupu CD nosičov sa bočné projekty proste ťažko vydávajú. A poviem pravdu, že sa mi nechcelo 2 roky čakať, kým to niekto vydá a tak podobne. Dostali sme ponuku od poľskej značky Blue Note, ale oni to chceli vydať len v lacnom prevedení a my to máme radi v obalovom prevedení na istej úrovni.. Tak sme potom rozhodli, že to už ďalej takto nebudeme riešiť a vydáme si to sami. No a v prípade "Byť tvojím zrkadlom" by sa vydavateľ určite našiel, ale boli sme už s termínom tak po vlastnom "deadline", že neostávalo rýchlejšie riešenie. Ako náhle sa to domixovalo, okamžite to išlo do Fermáty do výroby. Nechceli sme už čakať ani jeden deň.. Túto kapitolu sme proste potrebovali zdárne ukončiť. V našom prípade to nie je o ukončení spolupráce. Ale buď label zanikne, alebo sa stále nekonečne predlžujú čakacie doby na vydanie. Znamená to to, že si ťa label zaradí do vydavateľského plánu a tam čakáš, kým sa dostaneš na radu. A kapiel je stále viac a vydavateľov stále menej. Takže keď nechceš čakať, na výber veľmi nemáš. O MÚZU bol záujem v Taliansku, ale na vydanie to vyzeralo až na koniec 2014, takže to sme vzhľadom na predchádzajúce okolnosti nechceli riskovať. Samozrejme takýto štýl je pochopiteľne drahší, pracnejší a máš doma viacej krabíc, ktoré istý čas zavadzajú:-) Ale zase máš to viacej pod kontrolou, urobíš si recenzie kde chceš a promo v rámci možností ako chceš. Proste sloboda a to nám aj vyhovuje.. Aj keď sme do toho dostali zase len okolnosťami, nie priamym zámerom. Ale my sa snažíme tie okolnosti vždy niejako uchopiť a pretaviť v niečo pozitívne.

Každé vaše album disponuje na obálce nějakým, zřejmě magickým, symbolem, nicméně samotné texty působí spíše osobitě melancholicky, zahalené do tajemných metafor, avšak oproštěné od nějakého esoterismu. Naproti tomu ze samotné hudby a především z tvé vokální deklamace doslova prýští tajuplná rituálně-šamanistická atmosféra. Jak se na okultní problematiku díváte, zajímáte se o ni hlouběji (např. četba esoterické literatury) a nebo jde zcela mimo vás a více méně tyto atributy slouží jen k navození jisté nekonvenčnosti?

Pozornému fanúšikovi s istým inteligenčným rozhľadom je jasné, že označené veci asi nebudú vec náhody a tzv. sami sebou. Tak tomu nie je ani u nás. Zbytočne tu budem tvrdiť, že sa o to či ono nezaujímame. lebo opak je pravdou. Ale my máme tie veci tak nastavené, že aj keď sú v zásade určujúce pre chod bytia aj našej existencie, vo verejnej časti im dávame len primerane symbolický a istým spôsobom uzavretý význam. Aj tu platí zásada, že pozorný a vnímavý človek pocíti alebo pochopí, čo je za vstupnou bránou a tých ostatných to neoslovuje a tak nehľadajú nič za ničím. Skutočné veci sa dejú vo vnútri. Proste Cesty svetla plynú temnotou platí a platiť bude. O čo bude doba temna silnejšia o to viac. A že po nástupe Nového Milénia intenzita takéhoto druhu energie spustila neustále sa zrýchlujúcu špirálu je snáď už dnes jasné skoro každému. Takže je pochopiteľné, že aj našej tvorbe sa musíme s tými aspektami existencia universa vysporiadavať. a nie je to nič pre zábavy-chtivých poslucháčov. Na druhej strane si nemyslím, že z našej tvorby ide negatívna energia, ako sa nám to často snažia ľudia podsúvať. Tá hudba je len silná a to môže vyvolať ten neistý pocit. Ale poznáme aj reakcie ľudí, ktorí sa radi do tej sily ponoria a oslobodzuje ich to. a to je vynikajúce spracovanie.

Přibliž blíže vaše texty, jejich koncept, kdo je jejich autorem a jedná se ryze o osobní abstraktní afekty, a nebo v nich lze spatřit širší alegorický význam kupříkladu se současným světem?

Texty aj hudbu skladá 677, Ja sa podieľam na tvorbe svojich spevových liniek a potom robíme spolu celkovú produkciu skladieb. Takže na túto otázku ti odpoviem už len z druhej ruky:-) Texty ako vieš sú špecifické tým, že nejde o rýmované veci a ich obsah je skôr filozofický ako poetický. Aj keď majú svoju poetickú stránku. .Určite sú mixom osobného a univerzálneho vplyvu. Ale nikdy sme neboli kapela toho oplakávacieho typu. a vyžívania sa v akejsi osobnej sebaľútosti. aj keď to majú ľudia najradšej. útočí to na ich 1. signálnu sústavu a klasik by poznamenal – "Jak primitivní, ale jak účinné!" Pre cudzincov vždy dávame k CD aj preklady textov do angličtiny, lebo texty sú v našej hudbe dôležité.

Co vás po tolika letech stále motivuje ke tvorbě a kde či v čem nalézáte inspiraci? Můžeš uvést i nějaké hudebně-kulturní vzory?

Tak u nás dvoch je to otázka životného nastavenia a vnútornej kreativity, ktorá si hľadá formálnu stránku svojho zhmotnenia. Lebo vznikli sme v roku 1984 ako štvorčlenná kapela a už v roku 1990 sme boli len dvaja. Od vtedy je ĽAHKÁ MÚZA len jadro + hosťujúci členovia. Hosťujúci preto, že žiaden z nich to nemá tak hlboko v sebe ako my a vždy bolo hranie s nami kratšia či dlhšia epizodná časť ich života, ako sa ukázalo. Aj keď pri nástupe k nám to bolo vždy prezentované ako "na stálo". Istý čas sme tým boli dosť frustrovaní, že sa nedarí nájsť aspoň tretieho do partie, ale nakoniec sme sa naladili na vlnu – ako veci prichádzajú asi aj odchádzajú. Iba málo vecí ostáva trvalejšie. Ľudia dnes žijú životy "okamihu" a okamih teda väčšinou znamená že zažiaria, keď z nich spravíte hviezdu a potom pomaly bledne ich energia až to skončí mimo obežnú dráhu materského telesa. Takže v širšom kontexte pre nás nie je určujúca žiadna kapela a pod. Ale existencia umelecko/filozoficko/magického sveta.. V tom chceme žiť a zároveň aj taký svet okolo seba vytvárať. Lebo ľudia nechápu, že žijú len v takom svete, aký si okolo seba zhmotnia.

Sledujete současnou nezávislou hudební scénu, čtete hudební servery či navštěvujete nějaké hudební akce (jako návštěvníci)?

Čím dlhšie hráme, tým menej a menej. Lebo v podstate nie je veľmi čo sledovať. Bez urážky, umelecké výboje ustali už dávno a to, že niekto nevzdelaný objavuje pre seba Ameriku a všade o tom nadšene informuje sú jeho osobné výlety do sveta Alenky v říši divú. Ale samozrejme nás osobne poteší, keď to po rokoch niekto stále vie rozbaliť na podiu, alebo že proste na "staré" kolená mu to neuveriteľne super funguje. Z mladých kapiel oceňujeme, že majú také základné atribúty ako hudobný a rytmický sluch a zvládnutú hráčsku techniku a popri tom sa im podarí dobre znejúca pesnička. To proste dnes nie je málo. Aj keby sa to na prvý pohľad zdalo. Na akcie kde sami nehráme už chodíme málokedy z rôznych dôvodov, ale občas nás niečo naláka.. Ako napríklad naposledy THE RESIDENTS v Olomouci..To bolo veľmi dobré vystúpenie. Momentálne sme si chceli pozrieť THE YOUNG GODS v Bratislave a to si teda pozrieme dosť zblízka, lebo nás poriadajúca agentúra oslovila ako predkapelu. Takto si to pozeráme najradšej:-)

Když zhodnotíš vaši dlouhodobou uměleckou kariéru a porovnáš ji s vašimi vizemi z dob, kdy jste ji teprve začínali budovat, co vše se vám vyplnilo a jaké mety si naopak kladete nyní?

Určite niektoré veci ostali tak, ako sme vždy chceli a niektoré sa udiali úplne inak, ako sme si kedykoľvek plánovali. To je proste výsledok mixu osud/vôľa/šťastie. Ani na začiatku sme nechceli zboriť svet a nechceme ani teraz... hlavne keď sa rúca sám a chceli by sme to aspoň trochu spomaliť, ak to vôbec ide. Brali sme kapelu ako možnosť nájsť životných priateľov a to sa myslím podarilo viac, ako sme plánovali a osobne to hodnotím ako najväčšiu devízu. Ja som sa roky pripravovala na dráhu vedeckého pracovníka, mala som namierené do kozmického výskumu pre NASA a pre niečo tak neuchopiteľné, ako je umenie som všetky tieto plány hodila za hlavu. V časoch kríz a ťažkých období sa tento fakt spomína obzvlášť ťažko a natískajú sa predstavy úspešnej vedeckej kariéry niekde tam na druhej strane sveta. Ale potom prídu aj svetlejšie okamihy, keď stojím na pódiu, alebo mi ľudia píšu, že majú radi našu hudbu... a to ma energeticky zase dobíja. 677 na rozdiel odo mňa bol od začiatku našej spolupráce viac naladený na cestu solitéra. Ale ako osamelý jazdec by nemohol nikdy dokázať celkom sám to, čo sa nakoniec podarilo nám dvom spoločne a tak si myslím, že on aj keď máva ťažké chvíľky, ako každý, vie že veci sa dejú tak, ako majú. Taktiež by sme radi spolupracovali s ľuďmi, ktorí budú obdobne vnútorne naladení a nebude im chýbať iskra v srdci a empatia v oku:-) (Hláste sa.:-) )

A závěrem tradiční otázka: Jaké jsou vaše plány a vize do budoucna?

Čo sa týka vízií je to v podstate jednoduché. Ak bude inšpirácia, zdravie a financie, radi budeme pokračovať v tom, čo sme pred 30-timi začali. A aj na prahu 50-tky nepôsobiť na pódiu ako domov dôchodcov na výlete:-) Príďte to skontrolovať na koncerty, ktoré by sme radi odohrali pri tejto príležitosti budúci rok. A či "Byť tvojím zrkadlom" je len čisto symbolické, alebo sa za tým skrýva to naše najvnútornejšie bytie, ktoré vie, že nie sme najkrajší na svete, ale napriek tomu nezúfame. Užívame dary prítomnosti v spojení s rovnako naladenými bytosťami a uzavrieme tak jeden práve vznikajúci kruh na vodnej hladine života.

Odkazy:
www.lahkamuza.net
Facebook
bandzone.cz/lahkamuza

Diskuze

Žádný komentář. Buďte první...!

Související články

Nejnovější diskuze

Avishai Cohen & Filharmonie Brno

Lenka Löfflerová anonym
06.12.15 | 19:31:00

RIVER

Mirek anonym
21.11.15 | 12:07:13

Dr. Dre - Compton

Ivoš Otcovský
18.10.15 | 20:43:29

Barbora Mochowa - Mávnutím křídel havraních

Jaroslav Burda
16.06.15 | 13:13:52

Barbora Mochowa - Mávnutím křídel havraních

Estragon anonym
16.06.15 | 11:30:55

Barbora Mochowa - Mávnutím křídel havraních

Cyberolas anonym
15.06.15 | 22:09:18

Barbora Mochowa - Mávnutím křídel havraních

Šárka Kindlová anonym
15.06.15 | 21:23:29

Mathias Grassow - Uttarakuru

Acerot anonym
31.01.15 | 11:02:09

Zajímavá "sluchátková" hudba roku...

Štěpán Šimek
15.01.15 | 09:27:18

Zajímavá "sluchátková" hudba roku...

Radek anonym
14.01.15 | 19:57:40

Více

Audio

Beata Hlavenková - Theodoros

Ιανουάριος
Přehrát
Φεβρουάριος
Přehrát
Μάρτιος
Přehrát
Απρίλιος
Přehrát

TOMÁŠ KOČKO & ORCHESTR - Godula

Běs
Přehrát

Více

Video

ARCHEONIC

26.12.16


AWRIZIS

14.10.16


X-CORE

13.10.16


MALIGNANT TUMOUR

20.09.16


SLAYER

07.09.16


Více

Facebook   MySpace   YouTube